Žádné fotky, videa ani jména. Kluci ze slovenské kapely Pentargramček si své soukromí důkladně střeží. Ono se není čemu divit, na Slovensku rozpoutaly jejich písničky o Satanovi doslova a do písmene peklo mezi členy církví. Teď zahráli v libereckém Azylu a Drbna vám přináší rozhovor se členy a to pěkně ve slovenštině.
O víkendu jste zavítali do Liberce. Po kolikáté hrajete v Čechách?
Hocičo: V Česku sme už hrali, ešte predtým v Ostrave, Brne a Prahe,takže teraz sme tu tuším po štvrtýkrát.
Samčo: Piatykrát, v Brne sme boli dvakrát. A deň po Liberci sme zahrali ešte v Plzni, čím sme konečne pokryli všetkých päť najväčších českých miest. To sa nám zatiaľ nepodarilo ani na Slovensku.
Pentagramček svým způsobem nemá konkurenci. Co stálo za zrodem kapely?
Hocičo: Kapelka vznikla vlastne len ako vyplnenie prázdneho miesta při Samčovom Minifesťaku, ľuďom sa to zapáčilo a tak sme nahrali prvú nahrávku… ale inak je to stará záležitost,už dávnejšie som tieto pesničky hrával při ohníkoch a trhal som ňou uši kamarátom blackmetalistom. (smích)
Samčo: Ono to bolo vo februári 2012 v prešovskom klube Pumpa, kde som organizoval každoročný minifesťak, ten rok sa volal exaktne matematicky, „Pí na lambdtú“. Čo sa Pentagramčeka týka, ja som vôbec nevedel, o čo ide, a tie pesničky som predtým nepočul, iba som sa poznal s protagonistom, keďže sme predtým hrávali ešte v zopár iných veciach. Meno kapely som vymyslel deň pred koncertom, a pesničky som prvý raz počul až keď som sedel na stejdži a hral ten koncert, veľmi som sa na tom bavil, takže mi bolo jasné, že v tomto chcem pokračovať.
Snad na každém webu se váš hudební styl nazývá jinak. Emo, satan folk a podobně. Co vlastně hrajete?
Hocičo: Hráme hudbu ako vieme a ako nás baví.
Samčo: S tými škatuľkami je to všeobecne ťažké; dávnejšie som hrával v zoskupeniach, ktoré si písali žánre ako "opekačkový etno-trash" či "veverička-metal" či "popmusic pre mačky". A pri Pentagramčeku je to ťažké aj tým, že sa tá zostava (mimo nás dvoch) tu i tam obmieňa, takže to podľa mňa osciluje kdesi medzi death-country, speed-gospelom a ňuňu-post-popom.
Než jste přijeli do Liberce, snažili jsme se vygoooglit nějaké perličky o vás. Našli jsme informace o tom, že jste se měli v loňském roce rozpadnout. Co je na tom pravdy?
Hocičo: Pravdou bolo,že naša nahrávka sa stretla s obrovským nepochopením práve v radoch cirkvi a veriaceho obyvateľstva, ktorí nás označovali za satanistov a podobné hlúposti, ten tlak bol ale tak velký,že sme na istú dobu skutočne prerušili činnost.
Samčo: Pritom je vtipné, že napríklad v Česku (ale dokonca aj na Slovensku) som stretol viacerých ľudí, ktorí sami seba vyhlasovali za kresťanov, a naša tvorba sa im páčila, ba som sa dokonca stretol s názormi, že je to "kresťanskejšie než väčšina gospelu" - keďže robiť si srandu zo Satana asi zase nebude zrovna príliš satanské. Ale keďže ide o recesiu, ktorá dokopy neznamená v podstate nič, každý si tam nájde to, čo mu príde na myseľ, a občas sa až divím, čo v tom ľudia vidia. Každopádne, predstavte si človeka, ktorý začuje pesničku „môj malý pes Bobi vykopáva hroby“, a nadobudne pocit, že je to myslené úplne vážne.
Podle ohlasů jste mezi křesťany na Slovensku rozpoutali doslova peklo. Jaké jsou ohlasy z jejich strany?
Hocičo: K tomu to odpoviem len to – NIE SME SATANISTI,NEVYZNÁVAME SATANA A NAŠA HUDBA JE LEN A LEN RECESIA… Komu sa nepáči a uráža ho to, nech si pustí Behemoth.
Samčo: Ináč v začiatkoch, keď sme hrávali pre pár kamarátov, každému bolo jasné že ide iba o recesiu a nič viac. Až potom neskôr sa to dostalo aj k ľuďom, ktorí pre takýto druh humoru nepríliš mali pochopenie. Vtipné je, že naše uťahovanie si dajme tomu i z kindersatanizmu (puberťáci ktorí čerstvo objavili tvrdú muziku a hrajú sa na najťažších a najtemnejších krvavých pekelných drsňakov) nakoniec najviac zo všetkého prekážalo kresťanom. Ak je už pre niekoho Satan stelesnením zla, tak zlo aj tak predsa nie je niečo, z čoho by si mal byť posratý, a už vôbec nerozumiem, komu by mohlo prekážať, že ho takto zosmiešňujeme.
Moj malý pes Bobi, Kamarát nebo Chcem patří mezi nejvyhledávanější písničky. Jaký song z vaší dílny máte nejraději a jaký naopak?
Hocičo: Bobiho neznášame kompletne všetci.(smích) Ale radi hráme Kamaráta, Sčítavanie, z Druhej platne Zúbky a Sám… Najlepšie sa nám hrá kde ludia spievajú s nami a bavia sa,vtedy je to jedno.
A co plánujete dál?
Samčo: Akéhokoľvek najbližšieho plánovania hocičoho mimo hrania koncertov sa momentálne s radosťou vzdávame. Vlastne sa nedá povedať, že by sme niekedy niečo príliš plánovali, celé toto bola iba brnkačka pre zábavu nás a zopár kamarátov, ktorá sa preslávila totálnym omylom.
V Liberci jste žertovali nad knížkou Justina Biebera, neplánujete tedy jít v jeho stopách?
Samčo: Ja osobne som veľký fanúčik Justina Biebera, a obzvlášť teda som fanúšikom literárnych výplodov Justinovych fanyniek. Páči sa mi napríklad ich porekadlo "Beliebers bez Justina je jako Facebook bez přátel,Youtube bez hudby a Google bez výsledků", alebo úprimné rozčarovanie fanyniek z toho, že Justin použil vedro namiesto záchoda. Tá kniha bola originál z Londýna, ktorú mi daroval spolubývajúci:) Ja osobne jednoznačne plánujem ísť v Justinovych šľapajách, ale to sa netýka Pentagramčeka, v rámci neho nanajvýš tak hrávame pesničku "Skús byť zviera", ktorá je vlastne poctou pre Justina, a inak to nebolo ani v Liberci.
Díky Liberec!
Pro přidání příspěvku se musíte nejdříve přihlásit / registrovat / přihlásit přes Facebook.
díky za rozhovor s kapelou, která pro mě představuje objev roku 2013! :)